Grasse sa stalo svetovým hlavným mestom parfumov nie vďaka kvetom, ale vďaka koži. V 16. storočí bolo toto provensalské mesto centrom garbiarstva a zapáchajúce garbiarne sa začali maskovať parfumovaním spracúvanej kože. Z tohto remesla neskôr vyrástla generácia špecialistov na vonné esencie a mierna mikroklíma regiónu spôsobila, že okolité polia jazmínu a ruží sa stali jednými z najvýznamnejších v Európe.
Grasse v skratke
Región: Provence, juh Francúzska
Začiatok odvetvia: 16. storočie, garbiarstvo a parfumované rukavice
Kľúčové suroviny: jazmín, májová ruža, tuberóza, levanduľa
Zber: ručný, jazmín sa zbiera pred východom slnka
Postavenie: parfumérske remeslo na zozname nehmotného dedičstva UNESCO od roku 2018
Od zápachu k priemyslu
Riešením bolo parfumovanie kože — pragmatické aj následkami významné. Voňavé rukavice sa na francúzskom dvore stali symbolom spoločenského postavenia a remeselníci z Grasse sa museli naučiť pracovať s esenciami. Keď neskôr klesol dopyt po koži, vedomosti zostali a z vedľajšej činnosti sa stal hlavný biznis regiónu.
Prečo práve tam
Mikroklíma regiónu bola druhou šťastnou náhodou — mierna, chránená pred vetrom a s dostatkom vody. Jazmín, májová ruža, tuberóza a levanduľa sa tu daria lepšie než takmer kdekoľvek inde v Európe. Zber prebieha ručne: kvety jazmínu treba zbierať pred východom slnka, pretože neskôr strácajú intenzitu vône. Na kilogram jazmínového absolútu sú potrebné státisíce kvetov, čo vysvetľuje, prečo patria suroviny z Grasse dnes medzi najdrahšie v odvetví.
Čo z toho zostalo dnes
Rozsiahle plochy sa už dávno zmenšili a mnohé esencie dnes pochádzajú z Egypta, Indie či Bulharska. Napriek tomu v Grasse stále pôsobí niekoľko najvýznamnejších výrobcov vonných látok na svete a niektoré luxusné parfumérske domy si rezervujú celé polia výhradne pre seba. V roku 2018 UNESCO zapísalo parfumérske remeslo z Grasse na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva — ako vedomosti o pestovaní, extrakcii a školení čuchu, nie ako konkrétny produkt.
Často kladené otázky
Vďačí Grasse za svoj status výlučne kvetom?
Nie. Začalo sa to výrobou parfumovaných kožených rukavíc v 16. storočí, až neskôr sa región rozvinul ako centrum pestovania kvetov na výrobu parfumov.
Čo presne UNESCO zapísalo na zoznam dedičstva v roku 2018?
Samotné parfumérske remeslo — vedomosti o pestovaní, extrakcii a školení čuchu, nie konkrétny produkt či značka.
Pochádza väčšina surovín do parfumov stále z Grasse?
Nie úplne. Veľká časť esencií dnes pochádza z Egypta, Indie či Bulharska, hoci región si zachoval niekoľkých významných výrobcov.