Grasse sa stalo metropolou parfumov nie kvôli kvetom, ale kvôli koži. V 16. storočí bolo toto mesto v Provensalsku centrom kožiarstva a koželužne nemilosrdne zapáchali, preto remeselníci začali zápach riešiť parfumovaním kože.
Grasse v kocke
Začiatok: 16. storočie, kožiarske remeslo v Provensalsku
Prelom: parfumované rukavice ako symbol spoločenského postavenia na francúzskom dvore
Prečo práve tam: mikroklíma priaznivá pre jazmín, ružu, tuberózu a levanduľu
Zber: ručný, jazmín sa zbiera pred východom slnka
Dnes: stále sídlo významných výrobcov vonných látok
UNESCO: v roku 2018 zapísané ako nehmotné kultúrne dedičstvo
Od zápachu k priemyslu
Riešenie bolo rovnako pragmatické ako osudové: kožu začali parfumovať. Voňavé rukavice sa na francúzskom dvore stali symbolom spoločenského postavenia a remeselníci z Grasse zrazu museli rozumieť práci s esenciami. Keď dopyt po koži neskôr klesol, know-how zostalo a s ním aj celá generácia remeselníkov špecializovaných na parfumovanie. Z vedľajšej činnosti sa stala hlavná práca.
Prečo práve tam
Mikroklíma regiónu bola druhou šťastnou okolnosťou: mierna, chránená pred vetrom a s dostatkom vody. Jazmín, májová ruža, tuberóza a levanduľa sa tu daria lepšie než takmer kdekoľvek inde v Európe. Kto chcel kvetinové esencie, nemohol Grasse obísť.
Zber bol a stále je ručná práca. Kvety jazmínu treba zbierať pred východom slnka, pretože neskôr strácajú intenzitu. Na jediný kilogram jazmínového absolútu treba niekoľko stoviek tisíc kvetov, čo je jeden z dôvodov, prečo skutočné suroviny z Grasse dodnes patria medzi najdrahšie v odbore.
Čo z toho zostalo dodnes
Veľké pestovateľské plochy sa už dávno zmenšili a mnohé esencie dnes pochádzajú z Egypta, Indie alebo Bulharska. Napriek tomu v Grasse a okolí stále sídli viacero najvýznamnejších svetových výrobcov vonných látok a niektoré luxusné domy si rezervujú celé polia výhradne pre seba.
V roku 2018 UNESCO zaradilo parfumérske umenie z Grasse na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva, pričom výslovne nejde o výrobok, ale o know-how: pestovanie, extrakciu a školenie nosov.
Často kladené otázky
Prečo sa Grasse stalo metropolou parfumov?
V 16. storočí bolo centrom kožiarstva a parfumovanie kože na prekrytie nepríjemného zápachu postupne prerástlo do samostatného remesla.
Prečo sa kvety z Grasse stále považujú za mimoriadne cenné?
Mikroklíma umožňuje jazmínu, ruži, tuberóze a levanduli, aby sa tu darilo lepšie než vo väčšine Európy, pričom zber zostáva výhradne ručný.
Čo UNESCO vyhlásilo za chránené v roku 2018?
Nie samotný výrobok, ale parfumérske know-how Grasse: pestovanie kvetov, extrakcia esencií a školenie nosov.